Z rodinou odchádzam na 10-dňovú dovolenku. Dnes som sa dozvedel, že napriek zaočkovanosti bude pri návrate povinné absolvovať karanténu.
co ma najviac irituje je skutočnosť, že sa nerieši poškodzovanie práv vakcinovaných, ale krokodílie slzy sa robia nad odoberaní práv nezaočkovaných.
Prosím Vás o chvíľu pozornosti. Kto má väčšiu ujmu na právach, neočkovaný, ktorý dobrovoľne berie svoje zdravie do svojich rúk alebo zaočkovaný, ktorý sa rozhodol, že právo na ochranu vlastného zdravia a zdravia svojho okolia zverí odborníkom? Ja vnímam svoje práva zaočkovaného ako práva zodpovedného človeka vedomého si rizík spojených s nechráneným stavom.
Prečo dokážu naši obyvatelia (a politici) akceptovať havárijné poistenie? Pretože nemajú istotu, že sa im neprihodí udalosť, ktorá za poistenie stojí. Je to také ťažké pochopiť, že aj v zdravotníctve platia rovnaké ekonomické pravidlá? Politici radi hovoria, že zdravotníctvo nie je bežná obchodná komodita. Ja som presvedčený, že je a zodpovednosť za to nesú politici. Sú potraviny obchodnom komoditou? Nikoho nenapadne povedať, že nie. Pritom ich oproti zdravotníctvu používame o veľa častejšie a nezdá sa nám abnormálne, ak si za ne platíme.
Takže, ak niekto reguluje zdravotníctvo a s ním spoločný verejný život, musí sa prispôsobiť skutočnosti, že sa veci nemôžu meniť denne a že musí jestvovať právna istota, že to, čo platetí dnes bude platiť aj zajtra.
Ešte reakcia na nadpis: ja nežijem iba kvôli dovolenkám, aj keď ich potrebujem podobne, ako moji kolegovia.Riziko zbláznenia vyplýva z absolútnej nestability systému, hádok o legálnosti nákupov diagnostických testov a pod. Odvolávanie členov vlády, vnútrokoaličné rozbroje a neustále zmeny pravidiel sú zárukou, že sa nesplní žiadny z plánovaných cieľov.