Čo môžeme urobiť už teraz (a nerobíme).

Autor: Peter Finďo | 12.6.2021 o 13:29 | (upravené 12.6.2021 o 13:51) Karma článku: 4,27 | Prečítané:  397x

Niekoľko rokov prebieha v odbornej aj laickej verejnosti diskusia o rozličných aspektoch starnutia populácie, nízkej pôrodnosti a nesprávnej orientácie pracovnej sily na intelektuálne menej náročnú prácu.

Zaostávame vo vede a výskume, prestávame dobiehať životnú úroveň EÚ a takto by sme mohli menovať ešte množstvo iných aspektov, charakterizujúcich súčasné Slovensko.

Zamerajme sa na slovenské zdravotníctvo. K základným charakteristickým črtám patrí vysoký vek všeobecných lekárov, ich absolútny nedostatok a nízky spoločenský status. V špecializovanej ambulantne starostlivosti (ŠAS) zápasíme so zlou štruktúrou odborných lekárov, s ich zlou geografickou distribúciou a predovšetkým rozdrobenosťou odborov. To, čo v minulosti urobil jeden lekár dnes kvôli rozličným reguláciám musia urobiť traja. Jednou z príčin je kopírovanie modelov ŠAS v mnohomiliónových krajín, v ktorých je úzka špecializácia opodstatnená okrem iného aj dostatkom pacientov na jej uživenie. Inými slovami povedané, ani osobitne úzko zamerané odbory si nemusia nadháňať pacientov, aby sa uživili.

Jednoduchšie sa posudzujú ústavné zdravotnícke zariadenia (nemocnice). Koláč je malý, ale chasníkov veľa. Celé desaťročia počúvame, ako sa ide reštrukturalizovať sieť nemocníc (najnovšie stratifikovať). Predtým sa hovorilo o redukcii postelí, reforme nemocničnej starostlivosti a pod. Jedným z najväčších problémov nemocníc je, že všetky chcú robiť všetko, teda širokú škálu výkonov, aj keď nemajú na to predpoklady. Bezpečný medicínsky výkon sa dá urobiť vtedy, keď je personál neustále trénovaný a aj relatívne zriedkavé medicínske výkony robí dostatočne často na to, aby ho neprekvapili a neprichytili nepripraveného.

Okrem dlhodobých koncepčných krokov, ktoré musíme urobiť, ak nechceme pripustiť anarchiu v celom systéme, musíme plynule riešiť aktuálne problémy. K nim patrí aj zaťaženie mimoriadnymi nárokmi, aké vznikli počas pandémie koronavírusovej infekcie. V takejto situácii sa slabiny nášho zdravotníctva veľmi dobre zviditeľnili a nepripravenosť systému na akékoľvek nové požiadavky sa stala rukolapnou. Prv, ako začneme systém meniť, musíme ho dobre poznať. K dispozícii sú medzinárodné porovnania aj skromné údaje z dielne Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré si vyslúžilo nejednu nadávku za zmätky pri vakcinácii a celoplošnom testovaní. Pri posudzovaní parametrov zdravotníctva prakticky bez výnimky patríme v rámci štátov združených v OECD k tým menej úspešným až neúspešným.

Chcem upozorniť na niekoľko opatrení, ktoré by mohli vytvoriť podmienky na pokojnú diskusiu o ďalších krokoch pri prebudovaní zdravotníctva na efektívnejšie. K týmto krokom však nepatria avizované opatrenia, akými je zvýšenie počtu medikov, štipendiá, rezidenčné programy a vyššie platy ani vybudovanie novej fakultnej nemocnice na Rázsochách. Nedostatok lekárov a sestier majú aj v najbohatších zdravotníckych systémoch (USA, Spolková republika Nemecko). Ani jedno z týchto opatrení neodstráni niektorú zo známych príčin nedostatku zdravotníckych pracovníkov. Najčastejšie sa spomína strata prestíže povolanie, vysoká časová náročnosť (mladí chcú „žiť“ naplno a nie zabíjať život v práci), riziko súdnych sporov pri chybách pri výkone povolania a z toho vyplývajúcej potreby draho sa poistiť. Požiadavky odborov na skrátenie pracovného týždňa by zdravotníctvo neprežilo, pretože už aj teraz nočné, víkendové a sviatočné príplatky devastujú rozpočty nemocníc. Slovensko má stále významnú časť populácie, ktorá žije na vidieku a je jasné, že dostať lekára a sestru na vidiecky obvod bude čoraz ťažšie, preto je nevyhnutné, aby sa hľadala alternatívna cesta, ako uspokojiť potreby vidiečanov. Okrem vytvárania združených praxí viacerých všeobecných lekárov tu nevidím žiadne riešenie. Mobilita našich občanov je katastrofálna a najradšej by mali zdravotnícke zariadenie v každej bytovke. Združená prax by mohla byť efektívna len za podmienok, že sa zníži počet kontaktov pacientov so zdravotníctvom (u nás 10 kontaktov na obyvateľa/rok, priemer EÚ niekde okolo 6-7 kontaktov na obyvateľa/rok). Pri 5,4 mil. obyvateľoch Slovenska a znížení počtu kontaktov o 3 za rok by sa znížilo zaťaženie zdravotníckeho systému o 16,2 mil. návštev/kontaktov. Dosiahnutie tohto stavu je možné zvýšením efektívnosti každej činnosti najmä v ambulantnom sektore. Samozrejme, že by bolo potrebné, aby za vyššiu efektivitu dostali aj lepšiu odmenu.

Podobná situácia, ako ju vidíme v oblasti všeobecného lekárstva sa črtá aj v  ŠAS. Vytváranie nových medicínskych špecializácií a obmedzovaním kompetencií jestvujúcich špecialistov vzniká situácia, kedy pacient namiesto toho, aby vybavil všetky svoje potreby u jedného lekára musí z administratívnych dôvodov navštíviť dvoch, troch i viac lekárov. Pri vypracovaní štandardných diagnostických a liečebných postupov (mnohé už existujú) by mohol napr. internista vyriešiť „celého“ pacienta počas jednej návštevy. Argument, že medicína chrlí nové poznatky a lekári nestíhajú sledovať jej pokroky, je už anachronizmom, pretože moderné elektronické informácie sú k dispozícii každému lekárovi a štandardná medicína si nevyžaduje superšpecialistov. V prípade potreby sa dá zabezpečiť konzultácia (telefonicky, elektronicky prípadne osobne). Dnes už neplatí, že všetko musíte nosiť v hlave; treba vedieť, kde sa to dá nájsť. Reintegráciou niektorých medicínskych činností sa ušetrí množstvo lekárov a zníži sa nárok na frekvenciu kontaktov so zdravotníctvom.

Nemocnice, o ktorých sa hovorí najviac, už absolvovali určité kvantitatívne zmeny – redukciu počtu postelí. Pozitívne je aj budovanie urgentných príjmov. Tie sami nestačia, ale pri dobrých algoritmoch triedenia pacientov a ich ošetrenia priamo na urgentnom príjme a dobrou selekciou tých, čo budú prijatí na oddelenie môžu zohrať významnú úlohu. Kvantitatívne zmeny posteľového fondu sa najľahšie robia v nechirurgických odboroch. Hospitalizácia na chirurgických pracoviskách je závislá na mnohých logistických operáciách. Nepochybne veľa kapacít spotrebúva predoperačná a pooperačná perióda hospitalizácie. Chirurgické odbory už dnes disponujú minimálne invazívnymi metódami, ktoré skracujú pobyt v nemocnici rádovo v dňoch. Zmeny sa tu nedajú robiť zo dňa na deň, preto je potrebné prijať celonárodnú stratégiu, ktoré pomôže stratifikovať jednotlivé etapy a formy chirurgickej liečby. Aj tu sa dá ušetriť čas a kapacity dobrou organizáciou práce a selekciou hospitalizovaných pacientov. Napr. na oddeleniach operačných odborov by sa mali obmedziť počty pacientov liečených konzervatívne (nechirurgicky).

Záver

Ani v období pandémie COVID-19 nie je dôvod na nečinnosť v oblasti prípravy zdravotníckeho systému na ďalšie kroky. Azda najdôležitejšie je, aby kroky, ktoré sa urobia v tomto období neboli v rozpore s dlhodobou stratégiou transformácie celého systému. Súčasne je potrebné, aby si rozhodujúci hráči v zdravotníctve uvedomili, že reforma potrebuje určitý čas na to, aby ukázala svoje silné aj slabé stránky. Ak každá nová politická garnitúra príde s novou koncepciou a starú zavrhne, nikdy sa nedozvie, či bola správna alebo nie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Jány bojuje o druhé finále, Gelle bol suverénny

Sledujte 10. deň olympiády minútu po minúte.

Dobré ráno

Dobré ráno: Účty si už vybavujú aj prokurátori

Spor v silových zložkách ďalej eskaluje.


Už ste čítali?