K napísaniu tohto príspevku ma motivovala informácia o stovke prebiehajúcich štúdií po celom svete, ktoré skúmajú všetky možné aspekty vakcinácie proti vírusu SARS-CoV-2. Neskúmajú iba vakcíny, o ktorých sme v našom prostredí informovaní, ale aj vakcíny vyvinuté v nami nemonitorovaných štátoch. Ľahko uhádnete, že zo stovky štúdií sa ani jediná nevykonáva na Slovensku. Zato prebiehajú v Pakistane a Kolumbii, nad ktorých zdravotníckymi systémami ohŕňame nosom, ba dá sa povedať, že žiadny zdravotnícky systém nemajú. Obrovské zdroje, ktoré sme vložili do monitorovania nových prípadov infekcie SARS-CoV-2, „plošného“ testovania a iných aktivít nevyústili do zmysluplnej stratégie.
Čo sme to vlastne premárnili? Testovanie a vakcinácia nám poskytujú študijný materiál, o akom sa nám – aspoň dúfam – v nasledujúcich rokoch nebude ani snívať. Státisíce ba milióny našich občanov vstúpia do kontaktu so zdravotníctvom bez toho, aby mali na to zdravotný dôvod, ale z preventívnych dôvodov. Je to súbor, aký by si želal každý výskumník, ktorý prácne zhromažďuje aspoň pár desiatok osôb, aby na nich skúmal predmet svojej štúdie.
Slovensko nielen že neskúma, ale priam neguje prácu v iných štátoch, ktorá študuje vhodnosť aplikácie jednotlivých typov vakcín podľa veku očkovaných, a tak na Slovensku znižujeme vek očkovancov, ktorí dostanú vakcínu od AstraZenecy a zvyšujeme vekovú hranicu pre tých, ktorí majú dostať vakcínu typu mRNA (Pfizer/BioNTech, Moderna). Pritom väčšina trombotických komplikácií po podaní vakcíny AstraZeneca vzniklo u žien vo veku do 50 rokov z čoho aj laik vycíti, že uprednostňovať vakcináciu rizikovej skupiny pre danú vakcínu nemá celkom jasnú logiku.
Okrem zapojenia sa do multicentrických štúdií skúmajúcich vakcíny sme premárnili – aj keď ešte nie celkom neodvratne – aj príležitosť spojiť testovanie a vakcináciu so skríningom určitých chorôb, ktoré sú hrozbou pre naše zdravotníctvo a v budúcnosti môžu byť katastrofou. Ešte stále môžeme pripraviť štúdiu, ktorá sa bude realizovať počas aplikácie druhej dávky vakcíny. Myslím tým skríning napr. vysokého tlaku krvi a diabetes mellitus. Áno, stálo by to o pár miliónov eur viac, ale prínos z epidemiologického a ekonomického hľadiska by prevýšil všetky ekonomické náklady. Napr. v Spojenom Kráľovstve tvoria náklady na diabetes mellitus 10% celkového objemu zdrojov na zdravotníctvo a 80% z toho tvoria náklady na komplikácie diabetu. Na lepšiu ilustráciu použijem čísla z britských zdrojov: každú minútu minie britská Národná zdravotná služba (NHS) 25 000 libier na diagnostiku a liečbu diabetu. Odhaduje sa, že 14 miliárd libier ročne sa minie na diabetes a jeho komplikácie.
Vysoký krvný tlak sa označuje ako tichý zabijak. Veľa hovoríme o kardiovaskulárnej chorobnosti a úmrtnosti, no iba málo robíme na to, aby sme túto civilizačnú pohromu aspoň v rozsahu možností skrotili. Aby sme mohli pripraviť program, ktorý by si určil za cieľ elimináciu rizikových faktorov, ktoré podporujú vznik kardiovaskulárnych chorôb, potrebujeme viac informácií, ako ich máme. Diabetes a vysoký krvný tlak spoločne pôsobia na akceleráciu aterosklerózy, takže ak máme niekde vyvinúť úsilie, tak je najlepšie zatlačiť na problém tam, kde vzniká, nie kde sa liečia jeho následky (ambície vlády investovať do nových nemocníc a opravy starých, namiesto tvorby programov, ktoré budú mať preukázateľný efekt na zlepšenie zdravotného stavu). Potrebujeme investície aj do nemocníc, ale väčšina zdravotných problémov vzniká doma a je v dosahu ambulantných lekárov.
Ako som napísal, ešte nie je neskoro, no momentálna zostava vo vedení tejto krajiny nedáva veľkú nádej, že tu vznikne niečo zmysluplné a nie iba hádky, za ktoré sa musíme hanbiť pred celým svetom.