Žeby predsa existoval ľudský sebecký gén?

Autor: Peter Finďo | 14.3.2021 o 21:03 | (upravené 15.3.2021 o 19:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  44x

Podľa Richarda Dawkinsa jestvuje tzv. sebecký gén, ktorý zabezpečuje pre seba samého optimálne podmienky na prírodný výber a replikáciu. 

Na svete sme pravdepodobne jedinou krajinou, ktorá sebecký gén presadzuje aj za cenu sebazničenia. Českí žurnalisti si opakovane vzdychli keď konštatovali, že Česi chcú byť výnimoční aj za cenu sebazáhuby. To sa týkalo spôsobu, akým sa česká spoločnosť vyrovnávala s koronarovírom. Na Slovensku nedominuje téma koronavíru, ale dominantných tém je viacero. Máme zvláštneho premiera: Je to ťažko psychicky chorý človek, ktorého psychickú poruchu popísal mne blízky psychiater, s ktorým som sa radil v prípade jednej členky našej rodiny. Povedal: Peter, nebojuj s ňou, chráň sa, Ty aj Tvoje rodina. Nepripomínajú Vám to verejné vystúpenia nášho premiera? Necítite sa ohrození?

Táto porucha sa volá psychopatia. Nepatrí do skupiny diagnóz, ktoré by napr. človeka invalidizovali. Je to porucha, pri ktorej sa zvýrazňujú prirodzené vlastnosti človeka to takej miery, že to tzv. normálne sa stane zničujúcim. A tak sme svedkovia skutočností, ktoré nám pripadajú neskutočne: človek, ktorý sa zaslúžil o výrazné volebné víťazstvo svojho politického novotvaru sa zrazu transformoval na jedovatého hada, ktorý dusí a škrtí všetko okolo seba. Za asistenta si zvolil Mareka Krajčího, ktorý mi pripadá ako slušný, ale dosť naivný človek.   

Dnes nám istá Veronika oznámila, že,neprichádza do úvahy nič iné, ako nové voľby, ak neopustí svoju funkciu, Pritom aj začínajúci psychológ vie, že on neustúpi. Radičová urobila sériu hlúpostí a dnes by mala mlčať, keď sa jej pýtajú na súčasnú politickú situáciu. Radičová a Matovič však nepatria do rovnakého košiara. Je to cynizmus histórie, že napriek rozličnosti prichádza rovnaký koniec. Sľúbená politika zmeny znie cynicky, veď akáže je to zmena, či slovenskú spoločnosť otrávite alebo vyhladujete. Náročky som sa vyhol expresívnejšiemu vyjadreniu. 

Obávam sa, že sa naša bolesť pri sledovaní slovenskej vrcholovej politiky nepretaví do radosti z víťazstiev, ktoré nám umožnia zabudnúť na všetku tú minulú bolesť. Nechcem predpovedať, nemám na to vlohy. Chcem iba povedať, že mi je ľúto, že po roku 1989 musím opäť prežívať to isté, ako pred tridsiatimi rokmi. Vtedy to bolo červené. Záleží na tom, či to bude mať teraz inú farbu? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Dúfajme, že druhý raz už k tomu Mareka nepustia

Letný slnovrat oslávime už prakticky bez obmedzení.


Už ste čítali?