reklama

Úvaha o reforme ambulantnej starostlivosti

Materiál ministerstva financií sa stal predmetom posmeškov, urážok a znevažovania autorov. Nemôžem povedať, že by som si nevedel predstaviť aj čosi koherentnejšie, ale predbežne budem zhovievavý a počkám na jeho reedície.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Už počas môjho nástupu do zamestnania v Krajskej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici (dnes Rooseveltovej nemocnice) v r. 1973 boli lekári prvého kontaktu kritizovaní za svoju nekompetentnosť, alibizmus a sklon riešiť každý závažnejší problém odoslaním do nemocnice. Na jednej strane sa im odoberali kompetencie, na druhej strane boli kritizovaní za nekompetentnosť a alibizmus. Takto sa to točilo s malými obmenami až do privatizácie ambulancií primárnej starostlivosti. Zdravotnícki ekonómovia žiadajú, aby väčšinu pacientov riešili všeobecní lekári na svojej úrovni, ale – keďže ich kolegovia – špecialisti nepokladajú za odborne zdatných, ťažko sa zmierujú s priznaním nových kompetencií pre túto skupinu lekárov. Pokus o rozšírenie kompetencií lekárov primárnej starostlivosti nebol a nie je úspešný ani teraz, keď sa im pridali niektoré kompetencie (napr. predoperačné vyšetrenia, odosielanie na niektoré predtým nepovolené odborné vyšetrenia – echokardiografiu pri arteriálnej hypertenzii). To sú však iba malé náplasti na veľký problém, ktoré však všeobecní lekári príliš nevyužívajú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Demografia lekárov primárnej starostlivosti

Silné populačné ročníky šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia naliali do zdravotníctva veľké počty mladých lekárov, ktorí v súčasnosti dosahujú dôchodkový vek. Podobne je to vo väčšine ekonomicky silných štátov (Veľká Británia, Spolková republika Nemecko, Spojené štáty). Povojnový babyboom sa v menšom rozsahu zopakoval, keď babyboomeri dospeli a sami mali deti. Nezväčšovala sa však iba masa lekárov a sestier, ale aj ostatných občanov – potenciálnych pacientov. Preto v populácii stúpa nielen percentuálne zastúpenie starých lekárov, ale všetkých občanov Slovenska. Znížená pôrodnosť takmer o 50% (z 90 až 100 tisíc/rok na 57 tisíc/rok), emigrácia mladých ľudí do Česka a západnej Európy a nízka produktivita práce v zdravotníctve spoločne prispievajú k situácii, ktorú súčasná a budúce vlády budú musieť riešiť v najbližšom období. Pravdaže, problém sa nevyriešia iba tým, že sa zvýši počet lekárov a sestier náborom tínejdžerov na štúdium medicíny a ošetrovateľstva. Tu je cesta zakopaná a kto to nevidí, tak to zistí pri pokuse o využitie všetkých motivačných možností, ktoré sú k dispozícii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa dá robiť, aby sme vyriešili nedostatok lekárov a sestier v prostredí, ktoré nemotivuje, finančne nie je konkurencieschopné a neposkytuje ani spoločenskú prestíž?

Neodkladné kroky

Pokus o zvýšenie počtu všeobecných lekárov do roku 2026 o 600 bude pravdepodobne neúspešný.

Zdroj: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky

Podľa Zdravotníckej ročenky Slovenskej republiky zostavenej Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2018 (posledný publikovaný rok) absolvovalo lekárske štúdium v odbore všeobecné lekárstvo 637 absolventov zo Slovenska a 325 z iných štátov.

V roku 2018 sme mali 2 720 lekárov starších ako 65 rokov, čo v praxi znamená, že ide o lekárov od 65 do 80 rokov. Prirodzený úbytok spôsobený odchodom do starobného dôchodku a úmrtím spotrebuje minimálne 50% novopromovaných lekárov. Keby všetci atestovali v lekárskych odboroch s najkratšou dobou prípravy, teda 3 roky, do praxe sa ako samostatne pracujúci lekári dostanú v roku 2021. V skutočnosti môže byť tento interval o veľa dlhší (predatestačná príprava – povinná cirkulácia na posteľových oddeleniach, materské dovolenky, iné dôvody) a môže sa v priemere predĺžiť na viac ako 4 roky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Analýza nedostatku lekárov primárnej starostlivosti publikovaná v materiáli ministerstva financií kladie príliš veľký dôraz na finančnú motiváciu a zvyšovanie kompetencií. Sú to dôležité, ale nič neriešiace opatrenia. Zahraničné analýzy jasne poukazujú na skutočnosť, že lekárske povolanie v civilizovanom svete prestalo byť atraktívne, stratilo svoju prestíž, je prebyrokratizované a preregulované. A navyše, pacienti sa začali súdiť o náhradu škody spôsobenej zdravotníckymi pracovníkmi, najčastejšie lekármi.

Ako teda usporiadať systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, keď nepripadá do úvahy, že budeme môcť počítať s podstatne vyšším počtom lekárov primárnej starostlivosti? Jeden liek sa už našiel a je ním rekvalifikácia lekárov iných špecializácií v skrátenom čase. Ďalším krokom je odbyrokratizovanie primárnej starostlivosti, spomenuté v míľnikoch materiálu ministerstva financií. Stále však ostáva potreba vyriešiť, aby väčšina pacientov skončila diagnostiku a liečbu na úrovni všeobecného lekára. Toto ju úloha, ktorá by sa mala zaradiť do kapitoly postgraduálne a celoživotné vzdelávanie. Vyžaduje si ohromne veľa práce na štandardných postupoch, o ktoré by sa všeobecný lekár mohol oprieť. Tým by sa mohla zásadne ovplyvniť aj neopodstatnená spotreba liekov a diagnostických výkonov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Centrá primárnej excelentnosti a centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti

Je otázne, na čo potrebujeme centrá primárnej excelentnosti, rovnako spomenuté v materiáli ministerstva financií. Ak je to iba krycí názov pre školiace centrá, potom pripúšťam, že majú význam, aj keď skúsenosť z akútnej nemocnice nenahradia. Najmä nočné a víkendové služby bývali mimoriadnou školou pre mladých lekárov. Začať by sa malo už počas štúdia medicíny a absolvent lekárskeho štúdia by mal byť schopný samostatnej práce v určitom rozsahu už po promócii.

Veľkú podporu si zaslúžia centrá integrovanej starostlivosti, ktoré by vyplnili medzeru medzi individuálnymi praxami ambulantných lekárov a bývalými poliklinikami. Integrácia starostlivosti pomáha aj pacientom aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Pacienti uvítajú, keď dostanú podstatnú časť zdravotnej starostlivosti pod jednou strechou. Aj lekári profitujú z takéhoto dizajnu, pretože budú v osobnom kontakte s odborníkmi iných špecializácií, čo iste poslúži ich odbornému rastu a pracovnej výkonnosti.

Integrácia má však aj svoje riziká, aj keď majú najmä subjektívny charakter. Lekári, ktorí si vybudovali ambulanciu mimo bývalej polikliniky sa budú brániť presunu do prenájmu v centre integrovanej starostlivosti. Určite sa nájde model, ktorý pomôže skoncentrovať zdravotnícke kapacity. Z materiálu ministerstva financií nie je jasné, kto má takéto centrá vybudovať a kto bude organizovať presun lekárov z vlastných alebo prenajatých priestorov do integrovaných centier. 
Možno sa Vám zdá tento príspevok nedokončený. Skúsme to urobiť spoločne v diskusii.

Peter Finďo

Peter Finďo

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lekár, zaoberám sa zdravotnou politikou a poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Denne sledujem domácu aj zahraničnú politiku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu