Už počas môjho nástupu do zamestnania v Krajskej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici (dnes Rooseveltovej nemocnice) v r. 1973 boli lekári prvého kontaktu kritizovaní za svoju nekompetentnosť, alibizmus a sklon riešiť každý závažnejší problém odoslaním do nemocnice. Na jednej strane sa im odoberali kompetencie, na druhej strane boli kritizovaní za nekompetentnosť a alibizmus. Takto sa to točilo s malými obmenami až do privatizácie ambulancií primárnej starostlivosti. Zdravotnícki ekonómovia žiadajú, aby väčšinu pacientov riešili všeobecní lekári na svojej úrovni, ale – keďže ich kolegovia – špecialisti nepokladajú za odborne zdatných, ťažko sa zmierujú s priznaním nových kompetencií pre túto skupinu lekárov. Pokus o rozšírenie kompetencií lekárov primárnej starostlivosti nebol a nie je úspešný ani teraz, keď sa im pridali niektoré kompetencie (napr. predoperačné vyšetrenia, odosielanie na niektoré predtým nepovolené odborné vyšetrenia – echokardiografiu pri arteriálnej hypertenzii). To sú však iba malé náplasti na veľký problém, ktoré však všeobecní lekári príliš nevyužívajú.
Demografia lekárov primárnej starostlivosti
Silné populačné ročníky šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia naliali do zdravotníctva veľké počty mladých lekárov, ktorí v súčasnosti dosahujú dôchodkový vek. Podobne je to vo väčšine ekonomicky silných štátov (Veľká Británia, Spolková republika Nemecko, Spojené štáty). Povojnový babyboom sa v menšom rozsahu zopakoval, keď babyboomeri dospeli a sami mali deti. Nezväčšovala sa však iba masa lekárov a sestier, ale aj ostatných občanov – potenciálnych pacientov. Preto v populácii stúpa nielen percentuálne zastúpenie starých lekárov, ale všetkých občanov Slovenska. Znížená pôrodnosť takmer o 50% (z 90 až 100 tisíc/rok na 57 tisíc/rok), emigrácia mladých ľudí do Česka a západnej Európy a nízka produktivita práce v zdravotníctve spoločne prispievajú k situácii, ktorú súčasná a budúce vlády budú musieť riešiť v najbližšom období. Pravdaže, problém sa nevyriešia iba tým, že sa zvýši počet lekárov a sestier náborom tínejdžerov na štúdium medicíny a ošetrovateľstva. Tu je cesta zakopaná a kto to nevidí, tak to zistí pri pokuse o využitie všetkých motivačných možností, ktoré sú k dispozícii.
Čo sa dá robiť, aby sme vyriešili nedostatok lekárov a sestier v prostredí, ktoré nemotivuje, finančne nie je konkurencieschopné a neposkytuje ani spoločenskú prestíž?
Neodkladné kroky
Pokus o zvýšenie počtu všeobecných lekárov do roku 2026 o 600 bude pravdepodobne neúspešný.
Zdroj: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky
Podľa Zdravotníckej ročenky Slovenskej republiky zostavenej Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2018 (posledný publikovaný rok) absolvovalo lekárske štúdium v odbore všeobecné lekárstvo 637 absolventov zo Slovenska a 325 z iných štátov.
V roku 2018 sme mali 2 720 lekárov starších ako 65 rokov, čo v praxi znamená, že ide o lekárov od 65 do 80 rokov. Prirodzený úbytok spôsobený odchodom do starobného dôchodku a úmrtím spotrebuje minimálne 50% novopromovaných lekárov. Keby všetci atestovali v lekárskych odboroch s najkratšou dobou prípravy, teda 3 roky, do praxe sa ako samostatne pracujúci lekári dostanú v roku 2021. V skutočnosti môže byť tento interval o veľa dlhší (predatestačná príprava – povinná cirkulácia na posteľových oddeleniach, materské dovolenky, iné dôvody) a môže sa v priemere predĺžiť na viac ako 4 roky.
Analýza nedostatku lekárov primárnej starostlivosti publikovaná v materiáli ministerstva financií kladie príliš veľký dôraz na finančnú motiváciu a zvyšovanie kompetencií. Sú to dôležité, ale nič neriešiace opatrenia. Zahraničné analýzy jasne poukazujú na skutočnosť, že lekárske povolanie v civilizovanom svete prestalo byť atraktívne, stratilo svoju prestíž, je prebyrokratizované a preregulované. A navyše, pacienti sa začali súdiť o náhradu škody spôsobenej zdravotníckymi pracovníkmi, najčastejšie lekármi.
Ako teda usporiadať systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, keď nepripadá do úvahy, že budeme môcť počítať s podstatne vyšším počtom lekárov primárnej starostlivosti? Jeden liek sa už našiel a je ním rekvalifikácia lekárov iných špecializácií v skrátenom čase. Ďalším krokom je odbyrokratizovanie primárnej starostlivosti, spomenuté v míľnikoch materiálu ministerstva financií. Stále však ostáva potreba vyriešiť, aby väčšina pacientov skončila diagnostiku a liečbu na úrovni všeobecného lekára. Toto ju úloha, ktorá by sa mala zaradiť do kapitoly postgraduálne a celoživotné vzdelávanie. Vyžaduje si ohromne veľa práce na štandardných postupoch, o ktoré by sa všeobecný lekár mohol oprieť. Tým by sa mohla zásadne ovplyvniť aj neopodstatnená spotreba liekov a diagnostických výkonov.
Centrá primárnej excelentnosti a centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti
Je otázne, na čo potrebujeme centrá primárnej excelentnosti, rovnako spomenuté v materiáli ministerstva financií. Ak je to iba krycí názov pre školiace centrá, potom pripúšťam, že majú význam, aj keď skúsenosť z akútnej nemocnice nenahradia. Najmä nočné a víkendové služby bývali mimoriadnou školou pre mladých lekárov. Začať by sa malo už počas štúdia medicíny a absolvent lekárskeho štúdia by mal byť schopný samostatnej práce v určitom rozsahu už po promócii.
Veľkú podporu si zaslúžia centrá integrovanej starostlivosti, ktoré by vyplnili medzeru medzi individuálnymi praxami ambulantných lekárov a bývalými poliklinikami. Integrácia starostlivosti pomáha aj pacientom aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Pacienti uvítajú, keď dostanú podstatnú časť zdravotnej starostlivosti pod jednou strechou. Aj lekári profitujú z takéhoto dizajnu, pretože budú v osobnom kontakte s odborníkmi iných špecializácií, čo iste poslúži ich odbornému rastu a pracovnej výkonnosti.
Integrácia má však aj svoje riziká, aj keď majú najmä subjektívny charakter. Lekári, ktorí si vybudovali ambulanciu mimo bývalej polikliniky sa budú brániť presunu do prenájmu v centre integrovanej starostlivosti. Určite sa nájde model, ktorý pomôže skoncentrovať zdravotnícke kapacity. Z materiálu ministerstva financií nie je jasné, kto má takéto centrá vybudovať a kto bude organizovať presun lekárov z vlastných alebo prenajatých priestorov do integrovaných centier.
Možno sa Vám zdá tento príspevok nedokončený. Skúsme to urobiť spoločne v diskusii.